Abstract
The application of John 3 and 1 Samuel 17 in O.K. Matsepe’s narrative, Kgorong ya Mošate. In addition to the Bible often being an inspiration for peace advocacy among nations, it is also a notable reference for many literary authors. For instance, the first part of John 3 records Jesus Christ’s conversation with Nicodemus about human rebirth as a prerequisite for entrance into the Kingdom of God, with Jesus being the ultimate agent through whom this rebirth occurs. On the other, 1 Samuel 17 narrates the tension between the Israelites and Philistines, resulting in the David and Goliath battle. These two Scriptures are treated as themes in O.K. Matsepe’s Kgorong ya Mošate. This article analyses the application of the two Scriptures in the narrative, foregrounding Boditsi, whose actions are imbued in a similar fashion as those of the biblical Jesus Christ and David. Boditsi rescues his village people, the same way Jesus rescued Christians from eternal death and damnation, and David who rescued the Israelites from their enemies. This qualitative and intertextual theoretical investigation uses the content and thematic analysis methods to analyse the text. Findings recognise the influence of Christian missionary schools on the thematisation of African-language literature, with Matsepe’s literary output treated as a representative sample of how basic Christian education aided in the resolution of people’s disputes.
Intradisciplinary and/or interdisciplinary implications: The study intertwines two fields of research, theology and literature. This intertextual investigation explores how the Bible impacted O.K. Matsepe’s text. The David and Goliath theme as well as Jesus Christ’s teachings are explored through both biblical and literary lenses.
Keywords: Bible; literature; intertextuality; Biblical narrative; theology; Christianity; missionary schools.
Matseno
Phatišišo ye ya go ama mafapha a mabedi a dithuto, thutatumelo le thutadingwalo, e tšweletšwa morago ga kgwerano ye kgolo yeo e lemogilwego magareng ga bobedi dithutwana tše. Bodumedi bja Bokeresete ge bo lebane le dingwalo tša Sesotho sa Leboa bo ukametšwe ke banyakišiši ba se nene fela go fihla gabjale. Mojalefa (2011) o sekasekile kwano yeo e nyarelago magareng ga Sepedi le Seheberu a hlokometše kudu palo ya dikgwedi le dihla. Phatišišo ya Mojalefa e wela magareng ga thutatumelo le dingwalotšhaba. Lebaka (2020) o tsinketše ka fao barongwa ba kereke ya Luthere ba lekilego go huetša meetlo le ditlwaedi tša tumelo ya Bapedi a hlokometše Bapedi ba GaSekhukhune. Taodišwana ya go nyaka go kiba ka mošito o tee le ye ya lehono ke ya Seanego, Chokoe le Sebola (2024), ka ge bona ba ngwadile ka khuetšo ya Paebele pading ya Matsepe, Lešitaphiri. Bona ba utollotše gore Matsepe o hueditšwe kudu ke tumelo ya Sekeresete ge a yo thala kanegelo yeo. Go realo go ka thwe Paebele e bile, gomme e sa le sehuetši se segolo kudu bongwading bja bokgabo bja MaAforika le lefaseng ka bophara. Ka go realo, go lemogwa gore thuto ya Paebele e tseneletše kudu dikgopolong tša bangwadi. Mangwalo a mantši a Paebele a betlile dikgopolo tša bangwadi ba dingwalokgabo (Barton 1987; Frye 2006; Kugel 1981;). Ryken (2016) o eletša ka go re Paebele e swanetše go balwa ka leihlo la bokgabo [literary lens] gore mmadi a kgone go utolla dinnete tšeo di lego ka go yona. Warsharw (1969:571) yena o lemogile gore ge baithuti ka phapošeng ya bodumedi ba sa rutwe Paebele go ya ka tirišo ya bophelo bja nnete le diswantšho tša bophelo, gona ba ka se kgone go e tswalanya le bophelo bja mehleng, ke go re, ‘discussing their meaning or interpretation in class – so that the students could recognize biblical allusions in literature (and elsewhere in our culture)’. Go realo Warsharw o gatelela gore baithuti ba swanetše go kgona go tswalanya dithuto tša Paebele le dingwalo tša ka phapošeng [prescribed literary texts]. Se ke seo banyakišiši ba taodišwana ye ba se bonego ka kanegelo ya Matsepe, gore e rwele baanegwa bao ditiro tša bona di ikepetšego thwi go ditiro tša baanegwa ba Paebele, Jeso Keresete le Tafita. Phatišišo ye e hlaotše lengwalo la Johane kgaolo ya 3 gammogo le la Samuele wa 1 kgaolo ya 17 bjalo ka bohlatse bja kgopolo ye. Thuto ya Jeso Keresete gammogo le ditiro tša Tafita di bopa taodišwana ye.
Serudu (2019:14) ge a bolela ka bokeresete bja Matsepe o re go a makatša gore le ge Matsepe a belegwe le go golela setšhabeng sa setšo, a ka ba le tsebo ye kaaka ya dithuto tša Sekeresete. Fa mosekaseki yo o tiišetša kgonthe ya gore Matsepe o tseba bobedi Sekeresete le setšo sa gabo. Phatišišong ya bona Seanego et al. (2024) ba gatelela gore tumelo ya Sekeresete ke yona e bopilego bongwadi bja O.K. Matsepe. Ba bontšha gore dikanegelo tša gagwe di ithekgile ka dikgopolo tša Paebele. Ka mantšu a mangwe, ge go ka ntšhwa Paebele dikanegelong tša Matsepe, go ka no se šale selo ka ntle fela le setšo. Detweiler le Jasper (2002) ba godiša kgopolo ye ka go re mongwadi o tšweletša boitemogelo le tumelo ya gagwe ka sengwalong. Basekaseki ba ba ka mo godimo ba bolela taba ye bohlokwa ya maitemogelo le tumelo. Maitemogelo a mongwadi a bopa sengwalo sa gagwe, go etša tumelo ge e dira bjalo. Mongwadi yo mongwe le yo mongwe o na le legoro la tumelo leo a welago go lona bjalo ka motho wa mehleng. Matsepe ke Mokeresete ebile ke MoAforika. Ke ka lebaka leo go yo hlodimelwago dikereke tša barongwa [Berlin Missionary Society] ge di kgatha tema bongwading bja gagwe.
Khuetšo ya dikolo tša barongwa ba Matoitšhi go Matsepe
Oliver Kgadime Matsepe o tsene sekolo sa baruti ba barongwa sa Botshabelo [Botshabelo High School] ka Middleburg, Transvaal, go tloga ka 1950 go fihla ka 1952 (Seanego 2022; Serudu 1993). Botshabelo e be e le se sengwe sa dikolo tša barongwa ba baruti ba Matoitšhi, seo e bilego senthara ye bohlokwa ya tlhabollo ya bodumedi, ekonomi le maemo a thuto ka Transvaal go nywagakgolo ya 19 le 20 (Swanepoel 2018). Alexandra Merensky ke yo mongwe wa barongwa ba go hloma sekolo se ka 1865, ka Dibokwane. Merensky e be e le moleloko wa Berlin Missionary Society. Morero wa bona e be e le go gaša le go kwalakwatša ebangedi. Magareng ga merero ye mengwe ya bona, ba rutile le Bathobaso go ngwala (Tsholo 2015). Ke fao Matsepe a bilego le kwešišo ya bobedi dithuto tše: Bokeresete le go ngwala.
Go realo Paebele ya ikepela ka diretong le dikanegelong tša Matsepe ka lebaka la go tsena sekolo sa go nepiša thuto ya Sekeresete. Se se hlatselwa ke ge dikgwekgwe tša dikanegelo tša gagwe di ithekgile ka Pesalome ya 133, gore ke moo go botse bjang gomme go ratega bjang ge bana ba motho ba dutše gammogo gomme ba ratana. Dikgakgano tša baanegwa dipading tša gagwe di fedišwa ke tirišo ya Paebele ka Pesalome ya 133. Taodišwana ye e tšwela pele go bonagatša kgwerano ye kgolo magareng ga Paebele le Matsepe. Matsepe o kwešišitše ka tsenelelo boati bja ditemana tša pukukgethwa, ke ka lebaka leo a kgonnego go di tšweletša ka tikologo ya setšo sa gabo (baanegwa ba magoši, bakgomana bj,bj.)
Diponagalo tša Jeso Keresete kanegelong: Tirišo ya Johane wa 3
Tumelo ya Sekeresete, go ya ka Machen (2013:2), ke tumelo yeo badumedi ba yona ba botago Jeso Keresete bjalo ka mophološi wa dibe tša bona. Seanego (2022:10) yena o no bontšha gore Sekeresete ke tumelo yeo batho ba dumelago go dithuto tša Jeso Keresete. Feuerbach (2008:113) o dio re Keresete ke mothopo wa Sekeresete. Matsepe ke yo mongwe wa badumedi ba dithuto tša Keresete. Se se hlatselwa ke dikgopolo tša gagwe ka dikanegelong tša gagwe.
Ge go balwa mo go Kgorong ya Mošate (1962) ka tsinkelo, go lemogwa diponagalo tša moswanamong magareng ga moaengwathwadi Boditsi le Jeso Keresete. Lengwalo la Johane wa 3 le bolela ka tswalolefsa ya motho. Jeso o eletša Nikodemo gore batho ba swanetše go tswalwa lefsa gore ba tle ba bone mmušo wa Modimo. Ka tswalolefsa ye Keresete o šupa kolobetšo. Kolobetšo ye e emela gore motho a fetole maitshwaro a gagwe; ge a be a dira bobe a fetogele go dira botse. Matsepe, ka tirišo ya moanegwa Tshetlo, o dumela gore setšhaba sa Kgoši Letšaga se tla bona tshepo le phologo. Ge Tshetlo a eletša setšhaba gore se tla phologa ka Boditsi letlakaleng la 109, re bona Jeso a eletša Nikodemo gore nke batho ba tswalwe lefsa mo go Johane wa 3. Bobedi diswantšho tše ke moswanamong wa go hlohleletša tshepo le phologo ya motho wa nama lefaseng leo a phelago go lona. Ge a ngwala kanegelo ye, Matsepe o kwešišitše gabotse gore Johane o ngwadile puku ye ka keletšo ya tswalolefsa yeo e tlišago phologo [salvation] ditšhabeng. Nepo ya tše ka moka ke kago ya setšhaba se se phedišanago. Matsepe o dumela gore Jeso Keresete ke mophološi yoo a romilwego go tla go phološa setšhaba. Go realo Matsepe o tsenya tirišong ka hloko lengwalo la Johane 3:16, leo le rego,
Gobane Modimo o ratile lefase gakaakaa a be a le nea Morwa wa gagwe yoo a tswetšwego a nnoši, gore mang le mang yoo a mo dumetšego a se ke a lahlega, a be le bophelo bjo bo sa felego.
Boditsi ke ngwana a le tee go tatagwe Tshetlo. Ka lebaka le moanegi o re, ‘Gare ga bafokotšana bao yo mongwe šo, ke Boditsi morwa’ Tshetlo, yoo a hlokago le kgaetšedi…’ (Matsepe 1962:5). Keresete le yena go hlalošwa gore o tswetšwe a le noši. Pele a hlokofala, Tshetlo o bolela mantšu a go re, ‘Le tla phologa ka Boditsi’ (Letl.109). Kgoši Letšaga o tšwetša kgopolo yeo pele ge a re (Matsepe 1962):
Re tla phologa ka Boditsi gobane ditaola di re motsomi o a getlagetla mohlala o gometše wa tshephe e hlotša. (p. 109)
Boditsi o lwela setšhaba sa Kgoši Letšaga go tloga bonnyaneng bja gagwe. Go tloga ge a kgopela mphato wa Mapulana go fihla ge ba phologa diatleng tša boThibama, boMaphuthe, boTlhathamedi le boGomela bao nnete e bego e le manaba a magolo go setšhaba sa gabo. Boikgafo bjoo bo šiišago bjoo a bo laeditšego ka nepo ya go phološa setšhaba sa gabo, le ge bona ba be ba mo tshediša mahlo, bo etša boikgafo bja Keresete ge a ralala le dilete le diletšana a tšama a leka go sokolla mašabašaba ka lentšu la Modimo. Go tšama o nyatšwa ge o dira mošomo wa borongwa, ke tšeo bobedi Keresete le Boditsi ba di phelelago. Mafelelong moanegi o re (Matsepe 1962):
Le rena Boditsi wa rena O gona, a re kgotleleleng, re tle re phologeng ka Yena. (p. 207).
Matsepe o ithutile mantšu a go tšwa go Johane wa 3:17, fao go thwego:
Gobane Modimo, Morwa wa gagwe ga a ka a mo romela lefaseng gore a le ahlole, o mo romile gore lefase le phologe ka yena.
Tabakgolo ya kanegelo ya Kgorong ya Mošate e theilwe ke morero wo. Matsepe o bolawa ke pelo mabapi le taba ya bodumedi. O dirišwa ke batho ba gabo go akaretšwa le ba lefase, ba go se lemoge maatla a Modimo, ba go se kwešiše tshepetšo ya ditaba tša Modimo, ba go se dumele go Jeso Keresete bjalo ka mophološi wa bona. O leka go tliša taba ya mophološi Keresete ka seswantšho sa tikologo ya setšo gore batho ba mo kwešiše, go etša Keresete ge a bolela ka diswantšho tša mobjadi. Ka gore bao Keresete a bego a bolela le bona e le balemi, o be a holofela gore ba tla kgona go mo kwela kgauswi. Se ke seo Matsepe a se dirago, go tšweletša ditaba tša mophološi yo bonolo ka seswantšho sa tikologo ya setšo, ka lehutšo la gore babadi ba gagwe ke batho ba setšo, mme ba tla mo kwela kgauswi. Tshepo ya Matsepe kanegelong ye ke gore batho ba tla fetoga sebeng gomme ba amogela Keresete bjalo ka mophološi wa bona, gore go rene šebešebe makgatheng ga batho ba lefase.
Diponagalo tša Tafita kanegelong: Mophološi wa Baiseraele ka tirišo ya Samuele wa 1, kgaolo ya 17
Ngqeza (2024) o bona Tafita bjalo ka ngwana yoo a bego a e swa kgotelele ya go tliša tlhabologo setšhabeng sa gabo [Change agent]. Go realo o gatelela gore bana ba swanetše go fiwa sebaka sa go tliša dikgopolo tše difsa setšhabeng go etša Tafita. Ke ka lebaka leo Schwartz (1998) a bonago Paebele bjalo ka sengwalo sa go phela magareng ga batho. Tirišo ya tše dingwe tša ditshwantšhetšo tša pukukgethwa e ka thuša ditšhaba go buna tšwelopele. Batho ba se ke ba latola tšwelopele ka lebaka la gore e šišinywa ke motho yo monnyane. Seo se tšweletšwago ke mosekaseki Ngqeza ka godimo ke go hlohleletša ditšhaba go amogela phetogo go sa kgathalege gore e tla ka mang.
Matsepe o tseba gabotse gore megopolo ya batho ba gabo e hlamegile bjang. O rile go e badišiša, a lemoga gore batho ba ga ba na tumelo. Ke batho ba go tlala ka lenyatšo le boikgogomošo, kudu ge motho wa go itlhakela a ka leka go ba eletša le go ba hlatlegela. Motho wa mohuta woo, wa go nyatšega ka lebaka la bohloki bja gagwe goba bja lelapa labo, ka mabaka a botšo bja gagwe le dika tša lelapa labo, ka lebaka la mmele o monnyane, ka lebaka la go hloka maemo setšhabeng, o fela a gafelwa šopoding ge a leka go hlatlegela batho ka dikeletšo le dikeletšwana. Lentšu la gagwe goba maitapišo a gagwe a tšeišwa phefo. Matsepe o tšweletša se ka Boditsi ge a kgopela mphato wa Mapulana go yo hlabanela le go lefeletša setšhaba sa Kgoši Letšaga go bao ba ba hlorišitšego kgale. Bontši bja batho ba Kgoši Letšaga ba a mo nyatša, gomme ba ganana le taba yeo. Mafelelong o fiwa tumelelo ya go yo hlasela ditšhaba e le moetapele wa Mapulana. Boditsi o fenya manaba a bona ka go thopa Kgoši Diphaphu le setšhabana sa gagwe. Ka go dira bjalo o thopa sefoka, a rwešwa mabitsi le diala. Re botšwa gore ka sebopego Boditsi ke kgopana, e lego ka mokgwa woo le Tafita a hlalošwago ka gona. Matsepe ditaba tše o di nwele moro go tšwa Paebeleng. Mo go Samuele wa 1, kgaolo ya 17, Goliata o nyatša setšhaba sa Baisiraele mme o ba botša gore ba romele mohlanka wa bona yoo a tlogo go hlabana le yena. Tafita, monna wa bonyatšegi, wa lethapišwana, o ithaopa go hlabana le Goliate. Kgoši Saulo o a mo nyatša ka lebaka la bonnyane bja gagwe. Bagolo ba gagwe le bona ba a mo omanya, ba mmona bonnyane le makoko fela. Mafelelong Tafita o fiwa tumelelo ya go hlabana le Goliate mme o mo fenya gabonolo ka go no mmetha ka leswikana la legakabje. Ka go dira bjalo Tafita o a retwa le go rwešwa mabitsi le diala. Puleng (1980:16–17) le yena o bonagatša phenyo ye ka go re:
- Mohlanka wa Kukamaditšhaba David.
- Ka yona a šihlamiša senatla Goliath.
Go bontšhwa gore ditiro tša Tafita le tša Boditsi ga di fapane. Ka moka ga bona ba a nyatšwa ge ba ithaopa go hlabanela mašaba a gabobona. Lenyatšo le le tlišwa ke go hloka tumelo ga batho. Ke ka fao Tafita a botšago Goliate go re:
Wena Mofilisita, o tla fa ka tšhoša le ka lerumo, le ka kotse. Ge e le nna ke tlile fa ka leina la Morena wa Mašaba, Modimo wa dira tša Isiraele tše o bego o di roga.
Se ke go hloka tumelo mo bathong. Ka lebaka la boitlemo bja bona, bobedi Boditsi le Tafita ba fenya manaba. Se se dira gore maemo a bona a phagamišwe. E ba barategi le go dinagamabapi. Ba fenya dintwa ka tumelo le boitshepo. Mo go Samuele wa 1 kgaolo ya 18 Kgoši Saulo a fa Tafita maikarabelo a go ba molaodi wa madira. Le go Boditsi go ba bjalo, o fiwa boetapele bja madira a Mapulana. Se se dira gore Kgoši Letšaga a mo tshepe. Boditsi le Tafita ke bagale bao bobedi ba šireleditšego ditšhaba tša gabobona, ke baanegwa ba go bapetšwa ka ditiro.
Thumo
Matsepe o phediša Paebele bathong ba gabo. O ruta Paebele tikologong ya setšo sa SeAforika. Schwartz (1998) o re Paebele e a phela ditšong tša segagaborena gomme e swanetše go tsopolwa go ya ka tirišo ya yona. Se ke seo Matsepe a se dirilego kanegelong ye. Matsepe o phediša Jeso le Tafita magareng ga babadi ba kanegelo ya gagwe. Ka tirišo ya Johane kgaolo ya 3 pading ye go hlotlwa megopolo ya batho, gore nke ba dumele phologo ka Jeso Keresete yoo a hwetšego batho sebakeng sa dibe tša bona. Matsepe o bjala moya wa tumelo ye e tseneletšego ka go bonagatša dikgakgano le ditlamorago tša tšona. O re tše ka moka di ka kgonagala ge batho ba ka dumela go Jeso bjalo ka mophološi wa bona. Go Samuele wa 1 kgaolo ya 17 go bontšhitšwe gore tumelo e phološa motho. Boditsi o fenya Diphaphu ka tumelo, go etša ge Tafita a fenya Goliate ka tumelo. Matsepe o kgala lenyatšo magareng ga batho.
Khuetšo ya thuto ya Sekeresete kua Botshabelo e bile mothopo wo mogolo bongwading bja Matsepe. Ge boating bja dipadi tša gagwe go dirišwa Pesalome ya 133, pading ye go bontšhwa gore Johane wa 3 le Samuele wa 1 kgaolo ya 17 di iphihlile sengwalong se. Dikolo tša Matoitšhi di betlile ponophelo ya Matsepe bongwading bja gagwe ka kakaretšo. O phetše bjalo ka monna wa tumelo yeo a e bitietšego ka dikanegelong le diretong tša gagwe. Ka gona, thutatumelo le thutadingwalo di kopane tshekatshekong ye.
Ditebogo
Re le bangwadi, re ipolela gore taodišwana ye ke dipoelo tša karolo ya phatišišo ya Masetase wa J.S. go la Yunibesithi ya Limpopo ka 2022, ya go rewa: ‘Tebelelo ya Dingwalogare Dipading tšeo di hlaotšwego tša O.K. Matsepe’. Mohlahli e bile Prof S. Chokoe mola mothušamohlahli e bile Prof M. Sebola. Yona e hwetšagala go: http://ulspace.ul.ac.za/bitstream/handle/10386/4223/seanego_j_2022.pdf?isAllowed=y&sequence=1.
Thulano ya dikgahlego
Ga go na dikamano tša mašeleng goba setswalle, tšeo di hueditšego bangwadi ka mokgwa woo e sego wa semolao go ngwala mošomo wo.
Kgathotema ya bangwadi
J.S. ke mohlami le moetapele wa porotšeke.
S.C. ke mmadišiši, o ngwadile gape matseno le mafetšo.
M.S. ke mmadišiši le molekodi wa senaganwa le kakaretšo.
Kelohloko ya dikokwane tša phatišišo
Athikele ye e latetše melao ka moka ya dikokwane tša phatišišo ntle le go ama thwi motho ofe goba ofe goba phoofolo efe goba efe.
Tshedimošo ka thekgo ya mašeleng
Nyakišišo ye ga se ya amogela thekgo ya mašeleng go tšwa setheong sefe goba sefe.
Go ba gona ga tshedimošo
Bangwadi ba ikana gore tshedimošo ka moka ya go thekga athikele ye e bonagaditšwe ebile e tsopotšwe.
Tlhagišo ya go itokolla
Dikgopolo tšeo di tšweleditšwego ka go athikele ye ke tša bangwadi gomme ke ditšweletšwa tša nyakišišo ya porofešenale. Ga di emele pholisi ya semmušo goba maemo a setheo, bathekgi, baemedi goba bagatiši. Bangwadi ba rwele maikarabelo a dipoelo, dikutollo le diteng tša athikele ye.
Methopo
Barton, J., 1987, ‘Reading the Bible as literature: Two questions for Biblical critics’, Literature and Theology 1(2), 135–153. https://doi.org/10.1093/litthe/1.2.135
Detweiler, R. & Jasper, D., 2002, Religion and culture: A reader, Westminster John Knox Press, Louisville, KY.
Feuerbach, L., 2008, The essence of Christianity, MSAC Philosophy Group, Walnut, CA.
Frye, N., 2006, The great code: The Bible and literature, University of Toronto Press, Toronto.
Kugel, J., 1981, ‘On the Bible and literary criticism’, Prooftexts 1, 217–236, viewed 08 October 2024, from https://www.jstor.org/stable/20689008.
Lebaka, M.E.K., 2020, ‘Resistance to Lutheran missionary activities through antagonism, traditional beliefs, customs and practices: The case of the Bapedi tribe in Limpopo province, South Africa’, HTS Teologiese Studies/Theological Studies 76(1), a5619. https://doi.org/10.4102/hts.v76i1.5619
Machen, J.G., 2013, ‘Christianity and culture’, Princeton Theological Review 11, 1–8.
Matsepe, O.K., 1962, Kgorong ya Mošate, J.L. Van Schaik, Pretoria.
Mojalefa, M.J., 2011, ‘Ngwaga wa Mopedi: Seka sa ngwaga wa merafe ye mengwe ya Bibele’ [The Pedi year: A comparison with the year of the other biblical nations], Verbum et Ecclesia 32(1), 478. https://doi.org/10.4102/ve.v32i1.478
Ngqeza, Z., 2024, ‘I’m not your little boy but a king’s servant: Re-reading 1 Samuel 17 through representation’, Verbum et Ecclesia 45(1), a2838. https://doi.org/10.4102/ve.v45i1.2838
Oliver, W.H., 2022, ‘The water in John 3:5’, Verbum et Ecclesia 43(1), 1–10, a2570. https://doi.org/10.4102/ve.v43i1.2570
Puleng, N.S., 1980, Ditlalemeso, J.L. Van Schaik, Pretoria.
Ryken, L., 2016, How to read the Bible as literature:… and get more out of it, Zondervan Academic, Grand RapidsMI.
Schwartz, R.M., 1998, ‘Teaching the Bible “as” Literature “in” Culture’, Journal for the study of the Old Testament Supplement Series 2, 190–202.
Seanego, J., 2022, ‘Tebelelo ya Dingwalogare Dipading tše di hlaotšwego tša O.K. Matsepe’ [An Intertextual Reading of O.K. Matsepe’s Selected Novels], Unpublished MA dissertation, University of Limpopo, Polokwane.
Seanego, J., Chokoe, S. & Sebola, M., 2024, ‘Interfaith in literature: evidence from OK Matsepe’s novel, Lešitaphiri’, South African Journal of African Languages 44(1), 72–76. https://doi.org/10.1080/02572117.2024.2329578
Serudu, M.S., 1993, ‘The novels of OK Matsepe’, Published PhD Thesis, J.L. Van Schaik, Pretoria.
Serudu, M.S., 2019, ‘Towards changing the mindset of the rainbow nation of the Republic of South Africa’, paper presented at 1st O.K. Matsepe Annual Lecture, 19 March 2019, Polokwaneyp.
Swanepoel, N., 2018, ‘Not built in a day: The evolving landscape of the Botshabelo Mission Station, South Africa, 1865–2015’, Journal of Southern African Studies 44(4), 681–702. https://doi.org/10.1080/03057070.2018.1480116
Tsholo, J.P., 2015, ‘Phetogo ya Setšo Dingwalong tša Sepedi’, Thesese ya Bongaka ya go se gatišwe, University of Pretoria.
Warsharw, T.S., 1969, ‘Teaching the Bible as Literature’, English Journal 58(4), 571–576. https://doi.org/10.58680/ej196920545
|